Život naživo

Poznáte ten pocit, keď prídete večer domov a vôbec si nepamätáte nejakú časť cesty? Alebo si nespomínate, či ste si ráno umyli zuby??? Veľa vecí robíme úplne automaticky, a ani si to neuvedomujeme. Možno na tom nie je nič zvláštne, pokiaľ takýto pocit nebudeme mať, aj na smrteľnej posteli. Pocit, že celý náš život, bol vlastne automatizmus. A to asi nebude fajn pocit, skôr to bude pocit, že sme naozaj niečo nepochopili.

Prečo to tak je? Prečo sa z nás stali výkonní roboti, ktorí si svoj život ani neuvedomujú, s pocitom, že nám uteká pomedzi prsty???

Možno aj práve preto, že si myslíme, že vieme! Je to smutné, že každý deň, keď vstaneme, vlastne vieme čo bude. Vieme s akými myšlienkami sa ráno zobudíme, vieme ako nás ráno pobozká (nepobozká) partner, vieme aký bude na prd deň keď prší, vieme aké výčitky zas dostaneme od šéfa, alebo od svokry, vieme ako sa správne pečie kura….

My dokonca vieme, aj to, ako tí iní ľudia rozmýšľajú (známa hláška: veď ja ťa už za tie roky poznám ? )

Je to naozaj tak??? Naozaj vieme??? Ja mám dnes pocit, že neviem. A dokonca, že je nádherné nevedieť. Pretože keď nevieme, môže nás život prekvapiť. Môžeme byť stále životom nadšení, ako malé dieťa, ktoré neustále niečo nové objavuje. Stačí sa chcieť nechať každý deň prekvapiť a dať životu šancu. Každý deň sa nanovo narodiť a vidieť, že aj všade naokolo sa stále rodí nový život. Vidieť, že aj ľudia okolo nás sa menia, alebo aspoň my môžeme zmeniť k nim postoj. Cítiť život v sebe a okolo seba. Cítiť že žijeme a nerobíme veci iba automaticky, pretože to niekto od nás očakáva, alebo pre nejaký budúci výsledok, ale preto, že nám to robí radosť. Možno iba stačí ŽIŤ VIAC NAŽIVO.

Ako žiť viac naživo? Aký je ten dokonalý manuál? (ale hlavne nech je maximálne v 5 bodoch, lebo na viac čítania čas nemáme ). Áno žijeme v dobe zaručených návodov na všetko. No ja žiadny zaručený nemám. Skôr naopak, mám pocit, že zaručené návody asi ani neexistujú. Veď ja vlastne ani neviem, ako žiť správne ten svoj život, nie to ešte ten Váš . Dnes mám skôr pocit, že môj život je jeden veľký chaos, no paradoxne sa cítim oveľa lepšie ako kedykoľvek predtým. A vlastne už ani nechcem hľadať žiadne pravidlá na život. Pravidlá ma obmedzujú. Chcem jednoducho žiť a žiť tak, ako cítim a na nič sa nehrať. Žiť ako mi to našepkáva môj Heart disc. A ak predsa len mám nejakú hru hrať, tak radšej hrať vedome a komédiu, namiesto tragédie.

Tento blog nemá nejaký konkrétny cieľ, ani schému. Jednoducho píšem tak, ako mi ponúka môj Heart disc. Budem rada ak sa nájde niekto, kto bude aj čítať. A budem ešte radšej, keď Vás niečo z mojej komédie v chaose rozosmeje, prípadne inšpiruje.
Dopredu sa ospravedlňujem, ak sa vám budú sem tam strácať súvislosti, niečo sa Vás nepríjemne dotkne alebo nebude niečo pochopiteľné a jasné… no čo už, ani ja v tom nemám častokrát jasno . Ako hovorí moja vzácna priateľka: „No a čo!“
Zároveň budem vďačná za Vaše reakcie a postrehy. Tým sa môžete stať súčasťou mojej hry s názvom ŽIVOT NAŽIVO.