Iba jeden deň

Položili ste si niekedy otázku, ako na nás vplývajú informácie okolo nás – predovšetkým z médií? Už dlhé roky nesledujem správy v TV ani v iných médiách. V podstate dnes už TV sledujem občas. Rada sa pobavím na vtipných diskusiách v Inkognite, pozriem si zaujímavý dokument, alebo film. No viac iných zaujímavých inšpirácií tam veru neviem nájsť. Väčšina programov mi príde, že sú negatívne a povrchné, prípadne podnecujú v nás skôr strach, ako lásku a nadšenie zo života. A to je zjavne aj ich cieľ – držať ľudí v strachu – vtedy sme ľahko manipulovateľní. Ale prečo si to ešte dobrovoľne komplikovať??? Stačia mi moje negatívne myšlienky a postoje, ktoré zaručene moja hlava sem tam vytvorí . Načo si to ešte dopĺňať o problémy celého sveta. Áno možno tým viem oklamať seba, že sa mám vlastne lepšie, ako všetci tí nešťastní ľudia v správach, v seriáloch a iných programoch. Ale to väčšinou funguje len chvíľu. A čím viac to bude moje podvedomie vnímať, tým aj ja budem viac upadať do negativizmu a neustáleho sťažovania sa a vlastne budem kopírovať dané postoje a správanie. Mám pocit, že inak to ani nejde, pretože moja hlávka nedostáva (alebo nie je schopná vidieť) iné podnety. Lebo prevažujú práve tie negatívne. A preto si dnes vyberám, čo chcem, aby počas dňa na mňa vplývalo zvonku. Či už je to prostredníctvom TV, iných médií, alebo ľudí s ktorými sa stretávam.

Niekedy ma to zarmucovalo, no dnes je to pre mňa už viac groteska , keď vidím a počujem ako všetci (vrátane mňa ) celý deň a pri každej príležitosti niečo kritizujeme, hodnotíme a odsudzujeme. Vytvárame si negatívne postoje k udalostiam, ktoré sa nám dejú a k ľuďom s ktorými prídeme do kontaktu. Veď inak ani nemôžme, keď vnímame všetko, čo sa okolo nás deje cez optiku toho, čo vidíme v TV, alebo v životoch a postojoch väčšiny ľudí okolo nás. A čo je na tom najzábavnejšie, my si myslíme, že my sme na tom inak . Veríme, že nám sa to nikdy nemôže stať (to iba tým vonku – ako hovorí jeden pán ezoterik ). Veríme, že my sme predsa tí lepší, čo žijú čestne a príkladne – podľa pravidiel. A také niečo, čo sa deje vonku, by sme nikdy nedopustili. Okolo každého z nás sa točí jeho vlastný svet a myslíme si, že sme stredobod vesmíru . Hmmm, ako to je v skutočnosti??? Sme naozaj iní???

Neviem ako to kto má…. Ale ja som si začala uvedomovať, že ja som na tom úplne rovnako a možno ešte aj horšie. Že tiež neustále hodnotím, odsudzujem a kritizujem všetko okolo seba. A vytváram vlastne nekonečný boj s realitou. Čím častejšie som si to uvedomovala, tým viac ma moje srdce nútilo hľadať spôsob ako z toho vystúpiť. Vystúpiť z Matrixu (ako je dnes moderné používať – ináč ja som ten film nikdy nevidela )

A raz prišiel deň keď som sa rozhodla, že dnes všetko, čo sa mi stane budem brať, že je to pre mňa výhra, a že som sa pre to rozhodla sama.

Veď to predsa musím zvládnuť!? Jeden deň prijať, že to, čo sa mi deje, nie je rana osudu, neprajnosť ľudí okolo mňa, ani nič podobné, ale že mi tým chce život niečo povedať, a že ma má určite rád. Že jednoducho potrebujem tieto situácie zažiť.

Bolo to zo začiatku veľmi ťažké. Vydržať 1 deň bola veľmi vysoko položená latka. Problém bol vydržať aj hodinu . Na začiatku som možno vydržala pár minút, potom to už bolo niekoľko hodín a neskôr sa podaril aj celý deň.  A dnes si uvedomujem, že tých dní kedy niečo hodnotím, odsudzujem a frflem je už oveľa menej. Ako keby sa to medzitým udialo samé…

Ráno pozriem z okna – napadlo 20 cm snehu.

Do kelu, zas nemám odhrnuté pred garážou. Prečo mi už pán, čo má na starosti ohŕňanie snehu neodhrnul? Nejaký je neschopný – veď nevidí že sa nedostanem ani von z garáže, a že už nestíham na stretnutie??? To bude na prd deň.

Nová reakcia: Jéééj máme nádherné biele ráno. Bude fajn lyžovačka. Ale budem sa dlhšie kochať, keď vyjdem von, teraz by som sa mala radšej poponáhľať, aby som prípadne stihla odhrnúť sneh.

Meškám do práce – šéf ma sfúkne za meškanie a za chybne urobenú prácu

„Prepáčte, že meškám – nestihli mi odhrnúť sneh pred garážou – zas sú nepripravení.“ ( Fuuu ešte že som našla nejakého vinníka, že nevyzerám ja, ako tá neschopná. Veď ja som predsa zodpovedná a dokonalá a nikdy nemeškám.) A čo sa zas do mňa naváža? Jasné on je pán dokonalý, čo všetko robí bezchybne. Vždy mi musí dať pocítiť, že som neschopná???

Nová reakcia: „Prepáčte, že meškám. Stáva sa mi to občas. Dnes som nestihla odhrnúť sneh pred garážou. Mala som si privstať, ale to mi nie vždy ide . Ospravedlňujem sa.“

„Viem tá práca sa dala urobiť aj lepšie, ale zjavne to nie je práca pre mňa, alebo mi nevyhovuje spôsob akým ju robím.

Papuča na aute – nezaplatila som parkovné, alebo zle parkujem.

Do prdele. To sú debili, nemajú čo robiť? A že pomáhať a chrániť??? Veď som len na hodinku zastala, kto im má platiť toľké peniaze?

Pri debate s pánom policajtom som samozrejme zdvorilá, aby mi nenapálil veľkú pokutu, ale akonáhle mu zaplatím, tak si ešte neodpustím do neho rypnúť: „To fakt nemáte, čo robiť iba takto buzerovať „čestných“ ľudí kvôli blbostiam???“

Nová reakcia: Áno uvedomujem si bol to risk a tentokrát nevyšiel. Nabudúce to už asi nebudem riskovať, asi ma to má naučiť byť viac zodpovedná a dodržiavať pravidlá. Dnes som asi mala prispieť do štátnej kasy .

Pred policajtom priznám farbu, že som si to nedohliadla a že som to riskla, prípadne zažartujem, že sú všade výpredaje a mohol by mi dať nejakú zľavu .

Na začiatok možno stačí prestať bojovať s tým, čo je. A začať reagovať INAK ako zvyčajne.

JE ČAS ZAČAŤ ROBIŤ NOVÉ CHYBY