Dnes z každej strany počujeme a čítame tieto vety. Raz som si dokonca za stieračom našla slogan: „Buď lepšou verziou seba!“ (môžeme byť zjavne aj v rôznych verziách ). Sú to úplne jednoduché vety (príkazy), alebo aspoň sa tak na prvý pohľad javia. Čo, ale v skutočnosti tieto vety znamenajú? Čo znamená pracovať na sebe? Čo znamená zmeniť seba, zmeniť svoj život? Byť lepšou verziou seba? V určitej fáze svojho života, keď som dostávala rôzne spätné väzby, som bola nútená, si dennodenne klásť tieto otázky. Chcela som sa zmeniť. Áno, jednoduchšie by bolo zmeniť všetkých ľudí okolo, ale to som pochopila, že je márna ilúzia. A tak som hľadala spôsob ako zmeniť seba. Čítala som veľa kníh, inšpirovala som sa od rôznych ľudí. Premýšľala som nad tým, čo vlastne znamená zmeniť sa.
Ako sa robí zmena? Na koho sa mám zmeniť??? Akou verziou seba mám byť???
Bola som z toho doslova frustrovaná. Vo veľa knihách som čítala o tom ako meniť (manipulovať ) iných, ale skoro v žiadnej knihe sa nepísalo konkrétne o tom, ako sa robí zmena samej seba. Chýbal mi podrobný návod . Ale nevzdávala som to – učili ma, že zvíťazí iba ten kto o víťazstvo bojuje. Tak som začala bojovať a išla na to ako vždy logicky – hlavou . Čo teda nie je so mnou a vo mne v poriadku? Čo chcem zmeniť? Začala som robiť všetky zmeny zvonku – viac cvičiť, lepšie sa stravovať, lepšie sa správať k ľuďom atď. …. Ale vo vnútri sa nezmenilo nič. Uvažovala som – ak chcem meniť niečo vo vnútri, tak najprv musím predsa vedieť, čo tam mám – kto vlastne som, až potom to predsa môžem zmeniť?! Začala som sa pozorovať a uvedomovať si svoje myšlienky a pocity. Zistila som, že dennodenne bojujem s tým, aká som a vlastne sa iba viac nenávidím. Pochopila som, že tým, že chcem stále na sebe niečo meniť popieram skutočnú Janku a potvrdzujem, že nie som v poriadku taká aká som – a tým začínam boj so sebou. Boj s každou „negatívnou“ myšlienkou, s každou nedokonalou krivkou na tele, s každou „negatívnou“ emóciou. A v podstatne nekonečný boj. A tak celý život bojujeme s tým skutočný, čo je v nás a prekrývame to všetkými tými zvykovými (neustále sa opakujúcimi) myšlienkami.
Má boj nejaký zmysel? Dá sa nejaký boj vôbec vyhrať? Môj pocit je, že boj sám o sebe je nezmyselný. O to viac, boj so sebou! Dá sa iba pozorovať a postupne si uvedomovať, že jediné, čo nie je vo mne v poriadku, sú “moje” myšlienky!!!
Nebehaj, neskáč, poslúchaj, nehovor škaredé slová, neplač za všetko !!! Koho sú to myšlienky??? (rodičia pri výchove)
Si neposlušný, lenivý, nemáš na to, neschopný vyriešiť úlohy, nezodpovedný !!! Koho sú to myšlienky??? (učiteľka v škole)
Zmyslom života je pomáhať iným! Miluj blížneho svojho ako seba samého!!! Koho sú to myšlienky??? (???)
Uvažovali ste niekedy nad tým, koho myšlienky to v skutočnosti sú? Stačí si len uvedomiť, že nie sú moje a nestotožňovať sa s nimi. A nie je potrebné nič meniť!!! Áno myseľ nám aj v tom prekáža . Myseľ je vždy prekážkou. Pretože nikdy nechce pripustiť, že to, aká som, a ako sa veci dejú, je úplne v najlepšom poriadku. Okrem myšlienok (ktoré si myslíme, že sú naše – že to sme my) je všetko ostatné vo mne úžasné a skvelé a čaká na objavenie – srdce čaká, že ho konečne budem počúvať a cítiť život v sebe a nebáť sa podľa toho konať a žiť. Som božská taká aká som! Ako sa dá božské vylepšiť??? No tým, že budem s myšlienkami bojovať a snažiť sa ich odstrániť, sa zmena nikdy neudeje. To je ako keď vám poviem: nepredstavujte si ružového slona! Čo ste si predstavili???
“ Stačí iba“ všetko prijať tak, ako to je !!! (aj tie skostnatelé, neustále sa opakujúce myšlienky). Neopovrhovať ani jedinou myšlienkou a pocitom, ktorý máme – iba ich proste pozorovať a prijať a nechať nech si idú a plynú tak ako chcú. Neodsudzovať ich!!! Keď prestanem bojovať vo vnútri, utíchne aj vonkajší boj. Vtedy príde uvoľnenie a pokoj. A vtedy sa môžem otvoriť životu tu a teraz a umožniť zmene aby nastala.
Áno treba na to obrovskú dávku trpezlivosti, bdelosti a lásky k sebe. Ale stále máme na výber – môžme pokračovať v boji a trápiť sa. Možno raz (možno v tomto živote ) príde fáza, keď boj bude už tak neznesiteľný, že už nebude inej cesty iba si uvedomiť, že si ho spôsobujeme sami, a že je úplne zbytočný. No stojí to za to. Potom nám už aj vlastné myšlienky prídu smiešne . A uvedomíme si, že každý z nás ich môže tvoriť tak, ako sám chce, a že nemusíme slepo a neustále dookola opakovať tie, ktoré nám boli od detstva vkladané do hlávok. A pomaly sa začnú rodiť aj tie skutočné tvorivé myšlienky. Lebo skutočne božské myšlienky sa môžu zrodiť iba vo vedomej a prebudenej mysli. Alebo možno príde aj taký stav, keď zistíme, že aj myšlienky sú zbytočné, lebo skutočný život sa odohráva práve niekde medzi nimi.