Už len samotné slovo SAMOTA, vo mne vždy vzbudzovalo nepríjemné pocity. Pocity úzkosti. Len nikdy nebyť sama! Radšej si zapnúť rádio, telku, niekomu zavolať, s niekým chatovať, alebo byť hoci aj v nepríjemnej spoločnosti…. len nezažiť pocit SAMOTY!!! Veľmi dlho som sa snažila uniknúť samote. Stále som sa dožadovala pozornosti od iných ľudí, ale nedokázala som dať ani kúsok pozornosti samej sebe.
Bála som sa stretnúť sama so sebou, vypočuť si všetky svoje myšlienky, precítiť všetky svoje pocity strachu (smútku, zlosti, závisti…), zažiť nepoznané. Zdalo sa mi jednoduchšie hrať hru, že ich nevidím a necítim. Že môj vnútorný svet neexistuje, že skutočný svet je len ten vonkajší. No dnes vnímam, že je to práve naopak….
Dá sa uniknúť pred sebou?
Ako sa máš? Rýchlo. To je dnes odpoveď väčšiny ľudí. A ja na to odpovedám: „Tak spomaľ!“ Naozaj môžeme spomaliť!!! Stačí si uvedomiť, že ten stres a naháňanie si vytvárame sami. Paradoxom je, že túžime život si viac užiť, túžime zažívať pokoj, ale nedokážeme ani len na chvíľu spomaliť, nie to ešte zostať sami bez akýchkoľvek podnetov, iba s vedomým vnímaním samého seba – svojho vnútra.
Toľko hier, kamufláži, podvodov a pretvárok sme už urobili, len preto, aby niekomu na nás záležalo, aby nás mal niekto rád – aby sme neboli v živote sami. Pretože si myslíme, že samota nám prináša nepríjemné pocity – pocity beznádeje. Myslíme si, že je to ten najhorší stav, popritom sme ho nikdy poriadne ani nezažili. Bojíme sa zažiť pocit „ničoho“ – pocit „prázdnoty“.
Nikdy sme poriadne nezakúsili chuť samoty, napriek tomu ju stále dookola odmietame. To je podobné, ako keď malé dieťa odmieta nejaké jedlo: „ neznášam špenát“ ale celý život nenaberie odvahu ho ani vyskúšať… Tak je to častokrát aj s našou samotou.
Čo tak dať si kávičku sám so sebou???
Koľkokrát sme si sadli len tak v tichu sami so sebou? Robíme to denne, týždenne, mesačne??? Možno sa nám to stalo niekedy omylom. Častokrát sa to stane nedobrovoľne a chceme čím skôr tento stav zmeniť, pretože sa nám zdá, že to nemá žiadny zmysel. Veď každá naša činnosť predsa musí mať zmysel. A iba tak byť a nič nerobiť, nám zmysel nedáva. Hmmm a možno v tom je tá krása .
SAMOTA ≠ osamelosť
V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že samota neznamená osamelosť! Je podstatné zrušiť tento postoj v hlave!
Ďalší krok je prestať pred sebou unikať! Uvedomiť si, že vlastne celý život žijeme sami. Že jediná osoba s ktorou skutočne žijeme je každý sám. Áno naše myšlienky strachu sú veľké, a ťažko prijímajú túto pravdu. Pravdu o tom, že na to, aby sme boli dokonale spokojný a šťastný nikoho nepotrebujeme.
Ďalšou dôležitou vecou je uvedomiť si, že to najpodstatnejšie je, objaviť svoj vnútorný svet. “Vrátiť sa domov”. A to sa dá asi len tým, že precítime svoj vnútorný priestor, priestor prázdna a zároveň neskutočnej plnosti všetkého (je to slovami neopísateľný stav).
Nepotrebujeme k tomu nič, ani nikoho! Stačí odvaha! Stačí dať seba na prvé miesto a venovať si chvíľu času. Kedykoľvek počas dňa sa aspoň na minútu zastaviť a vnímať svoje vnútro. Mne pomáha si pri tom uvedomovať svoj dych. Stačí iba úplne vydýchnuť a vytvoriť priestor pre nádherný uvoľnený nádych… a niekoľkokrát to zopakovať …. a precítiť pokoj a uvoľnenie pri výdychu…. naozaj tam je… nikde inde ho nenájdeme iba vo svojom vnútri…. A takéto malé spojenia postupne otvárajú naše vnútorné vnímanie (vnímanie srdca – duše). Je to úplne jednoduché a zvládne to každý, len si to vyžaduje odhodlanie a disciplínu. Odmenou je nádherný pocit pokoja, slobody, blaženosti…
SAMOTA JE KRÁSNA! DAJME JEJ ŠANCU! UMOŽNIME SI, PRECÍTIŤ JU!
Hľadáme pokoj a myslíme si že ho nájdeme niekde vonku, a popritom je stále s nami, len my nie sme schopní venovať mu ani chvíľku pozornosti. Stačí tak málo, iba uvolniť tie putá myšlienok, čo nás zväzujú. Keď budeme často a disciplinovane trénovať, tak krásu samoty (vnútorného pokoja) dokážeme objaviť aj v tom najväčšom hluku a dave. No ak nenaberieme odvahu vnímať seba hlbšie, ako len cez myšlienky na povrchu, tak môžeme byť aj úplne sami, na opustenom ostrove, a aj tak budeme mať pocit, že sme v nekonečnom hluku – hluku svojich myšlienok.
Ak dokážeme vytvoriť milujúci vzťah sami so sebou, dokážeme si naozaj vážiť aj spoločnosť iných ľudí. Dokážeme byť vedomejší, láskavejší a skutočne život prežívať. Žiť viac NAŽIVO.
Ale dosť už bolo slov! Poď na to?
Urob si večer v najlepšej spoločnosti vychutnaj si spoločnosť samého seba .
Možno aj s touto skladbou
3 komentáre. Leave new
Krasny clanok, Crmka. Mne sa ludia casto cuduju, ako mozem sediet sama na terase, pit kavu a byt stastna. Je to o vnutri – o tom, co mas v sebe ?
Áno, môžme sa hodiny a hodiny múdro rozprávať o živote, filozofovať, čítať motivačné knihy a mať pocit, že to všetko už poznáme a nič nové pod slnkom… Ostávame “v pohode” a nad vecou, žiadna veľká dráma a je nám: “normálne- blbo”. A čakáme. Možno, že sa niekedy stane ” niečo” a všetko sa zmení… Samé sa ale nezmení nikdy nič :)). To iba my potrebujeme nutne zmeniť svoje vnímanie. Priority. Obrátiť pozornosť k sebe, pretože tam sa všetko začína aj končí a ak nebudeš Ty, končí pre Teba celý svet.. Jedna jediná Tvoha vlastná prežitá skúsenosť je nad všetky dobre mienené rady. Iba ta má tú moc, ktorá umožní, aby Ti Tvoj život začal chutiť. Preto Ťa tak rada čítam, milá moja Janka, lebo píšeš o tom, čo dobre poznáš. Je to krásne, lebo je to pravdivé. A aj Ty si krásna, a nielen na “repkových” fotkách, lebo, nie si sama, ale SAMA SEBOU… Ďakujem aj za odvahu a otvorenosť, s ktorou píšeš! Katy
Dakujem za doplnenie Katy. A SAMA SEBOU je krásne 🙂